Centrálny vetrací systém: funkcia, plánovanie a inštalácia

V najjednoduchšej konfigurácii je vydýchaný vzduch aktívne nasávaný ventilátorom a odvádzaný von. Difúzory vzduchu takýchto systémov sú zvyčajne umiestnené v priestoroch s odsávaným vzduchom. Medzi ne patrí kuchyňa, kúpeľňa a WC, v ktorých je viac vlhkosti a nepríjemných pachov v porovnaní s obytnými priestormi, ako sú obývacie izby alebo pracovne. Na druhej strane čerstvý vzduch sa do domu dostáva len pasívne cez difúzory vzduchu v plášti budovy, okenné medzery a dverné štrbiny.

V praxi sa často používajú mechanické vetracie systémy, ktoré aktívne nasávajú privádzaný aj odvádzaný vzduch. Tieto kombinované systémy odsávania a prívodu vzduchu majú centrálnu vetraciu jednotku a systém distribúcie vzduchu. Aktívne sa nasáva a odvádza nielen vydýchaný vzduch. Do domu sa aktívne dostáva aj čerstvý vzduch. Aby sa zabránilo prenikaniu nežiaducich častíc zo vzduchu, ako aj hluku, väčšina systémov je vybavená filtrami.

Na presnejší výpočet dopytu je potrebné zohľadniť počet miestností a ich obyvateľov, ako aj spôsob ich využívania. Bez ohľadu na oblasť použitia by preto majitelia domov mali plánovanie a realizáciu mechanického vetracieho systému vždy prenechať dodávateľovi. Ten totiž dokáže presne odhadnúť, aký veľký musí byť vetrací systém, aby fungoval čo najefektívnejšie. V nasledujúcej časti si môžete prečítať, na čo ďalšie by si mali majitelia domov a modernizátori dávať pozor pri výbere správneho vetracieho systému.

V nemodernizovaných existujúcich budovách sa čerstvý vzduch dostáva do domu pasívne cez netesnú obálku budovy, dverné štrbiny a okenné medzery. Použitie vetracieho systému v takýchto budovách je napriek tomu dobrý nápad, pretože riziko vzniku plesní je stále veľmi vysoké. V nemodernizovaných starších budovách však centrálne vetranie prichádza do úvahy len zriedkavo. Vyžaduje si totiž veľké plánovacie úsilie, ktoré sa väčšinou oplatí vynaložiť len v rámci výstavby alebo modernizácie. V zásade je dôležité poznamenať: V starších budovách je použitie centrálneho vetracieho systému možné, ale jeho inštalácia bude náročnejšia. Vyžaduje si totiž zásahy do konštrukcie budovy. Okrem toho musia byť vzduchovody opláštené.

Tento typ inštalácie sa často používa v novostavbách. Tu sa ploché vzduchovody najprv položia priamo na nedokončenú podlahu a potom sa inštaluje izolácia. V prípade potreby sa na ňu nainštalujú rúrky podlahového vykurovania a až potom sa ako posledná vrstva položí poter. Vzduchovody už potom nie sú viditeľné. Iba podlahové alebo stropné difúzory ukazujú, že je pod nimi nainštalovaný ventilačný systém.

Alternatívou k inštalácii vzduchovodov na nedokončenú podlahu je inštalácia do betónu. Na tento účel sa okrúhle vzduchovody zvyčajne umiestňujú do oceľovej výstuže stropov počas počiatočnej fázy výstavby. Až potom sa vybetónujú. Tento spôsob inštalácie je vhodný pre čiastočne prefabrikované stropy aj pre betónové stropy vyliate na mieste. Výhodou tejto inštalácie je, že nie je potrebná žiadna dodatočná konštrukcia podlahy. Je však potrebné vopred vykonať podrobné plánovanie so statikom.

V závislosti od výšky miestnosti sa ventilačné systémy môžu zmestiť aj do podhľadu. V tomto prípade sú obzvlášť vhodné jednotky Vitovent 200-C a Vitovent 300-C do plochého stropu. Tieto jednotky možno namontovať priamo na strop. Vzduchovody do jednotlivých miestností sú integrované do podhľadu, takže už nie sú viditeľné.